Asertivita – kľúč k bezpečnejšej komunikácii

Keď sa na kurzoch sebaobrany dostaneme ku komunikácii, mottom najbližších hodín je asertivita. „Povedz si čo chceš, hlavne sebavedome”, „Daj ľuďom najavo, že myslíš vážne, čo hovoríš”, „Buď stručná a jasná v komunikácii”. Toto bývajú najčastejšie opisy asertivity, s ktorými sa stretávam. Napriek tomu, že aj takto jasne vieme asertivitu opísať, často býva ťažké túto formu komunikácie aplikovať.

*Článok bol prvýkrát publikovaný 23.03.2020.

Čo je asertivita?

Aby bolo jasné, čo sa pod pojmom asertivita myslí, použijem jej definíciu podľa slovníka. Asertivita je schopnosť presadzovať svoje názory a požiadavky s rozhodnosťou, ale zároveň adekvátne a neagresívne.

Na kurzoch sebaobrany ZA SEBA sa asertívnej komunikácii venujeme ako jednej z najdôležitejších foriem sebaobrany.

Zvláštne? No schválne, predstavte si, že do niekoho omylom búchate v autobuse taškou a on(a) na vás začne zvyšovať hlas, komentovať vaše drzé správanie, či dokonca inteligenciu.

Toto by vám úsmev na tvári asi nevyčarovalo. S najväčšou pravdepodobnosťou by ste reagovali podobne a konflikt by bol na svete.

V scenári číslo dva vám tento človek nič nepovie, len ticho trpí trenie tašky o bok ruky. Vám to síce nevadí (veď o ničom neviete), no danú osobu to irituje alebo bolí. Nič moc.

V treťom scenári vás však táto osoba slušne upozorní na situáciu a požiada vás bez zbytočných rečí o ustúpenie.

Otázka na vás – ktorá z týchto troch foriem komunikácie má najväčšiu šancu uspieť (vy sa posuniete a osoba, ktorú vaša taška otravuje nebude mať na ruke červený fľak)? Asi tušíte, že najšťastnejší koniec bude mať tretí príbeh. Prečo to ale tak je?

Ako asertívne komunikovať?

Asertivita je založená na rešpekte, čo už samo o sebe tvorí solídny základ komunikácie. Dokazuje, že máte rešpekt voči sebe, ochotu postaviť sa za svoje záujmy, prejaviť svoje pocity a myšlienky. Taktiež to znamená, že vám nie sú ľahostajné práva a názory iných a máte odhodlanie pracovať na vyriešení konfliktov.

Samozrejme sa k posolstvu vašej správy ráta aj tón, akým ju doručíte. V skratke, komunikovať asertívne je komunikovať priamo a s rešpektom. 

Ak sa obávate, že asertivita vyžaduje minimálne magistra z diplomacie a vysokú mieru multitaskingu (čomu sa po predchádzajúcom opise ani nečudujem), tak mám pre vás malú pomôcku na zjednodušenie, pomocou ktorej si asertivitu precvičujeme aj na kurzoch.

A teraz si to vysvetlíme podrobnejšie.

Opis situácie

Opis situácie nastavuje pravidlá hry tak, aby boli fér. V preklade to znamená, že druhej strane dáte najavo, že robí niečo, čo sa vám nepáči, napríklad: „Stojíte veľmi blízko.“

Prečo je tento krok podstatný? Pretože osoba, ktorá je pri vás príliš blízko si to vôbec nemusí uvedomovať. Pokiaľ na nič netušiaceho človeka začnete po 15 minútach iritácie nervózne apelovať, aby sa posunul, situáciu môžete eskalovať (zhoršiť). Naopak, ak mu dáte primerane vedieť, čo vám na situácii vadí, s najväčšou pravdepodobnosťou to pochopí.

Opis situácie vs opis človeka

Pri asertívnej komunikácii sa zamerajte na opis SITUÁCIE — nie opis osoby, ktorá situáciu vytvára.

Urážkami, sarkazmom či zosmiešnením môžete docieliť zhoršenie situácie.

Dá sa povedať: „Hej, ty, čo sa ma chytáš?… Čo si o sebe myslíš, blbec jeden?“ To však nie je asertívne, ale agresívne a mnoho ľudí si to neuvedomuje.

Navyše, dotyčná osoba môže byť milá, neškodná a nemusí to vôbec myslieť zle, len môže mať iné hranice ako vy. Asertivitou vyriešite dva problémy naraz – postavíte sa za seba a nikoho pri tom neponížite.

Ako sa cítite?

„Je mi to nepríjemné, bolí ma to, nepáči sa mi to, nemôžem sa sústrediť“ – dalo by sa pokračovať donekonečna. Tento krok na hodinách učíme, aby sme si uvedomili, ako sa v tom momente naozaj cítime a tento pocit verbalizovali. Akonáhle je emócia vyslovená, stáva sa reálnejšou nielen pre vás, ale aj pre okolie. Nikto potom nemôže svojvoľne “interpretovať” prejavy vašich pocitov.

Požiadajte o to, čo potrebujete

Posledný krok asertívnej komunikácie spočíva vo vyslovení vašej požiadavky. „Odstúpte, prosím,“ alebo „Chcem, aby si prestal(a). Ďakujem.“ – aj takto môže vyzerať záver asertívnej požiadavky.

V prípade, že druhá strana nereaguje podľa vašich predstáv, začína situáciu eskalovať alebo jednoducho nevie/nechce pochopiť, prečo ste sa voči nej vymedzili, je dôležité svoju požiadavku zopakovať. V prípade potreby dôraznejšie. Ak vám to správanie naozaj vadí, nepoľavujte z vášho postoja. Ak sa z vášho NIE zrazu stane NO TAK OK, nič ste tým nezískali – práve naopak.

Dokáže asertivita zmeniť zlozvyky ľudí?

Asertívna komunikácia vymedzuje pravidlá, podľa ktorých chcete, aby sa k vám ľudia správali. Slúži výhradne na to, aby sa obe strany cítili vo vzájomnom vzťahu/komunikácii bezpečne a komfortne. Pokiaľ ide o snahu zmeniť niekoho správanie ako také za účelom vlastného zisku, ide o manipuláciu, nie asertivitu.

Asertivita a neverbálna komunikácia

Asertívny postoj, ktorý je súčasťou sebaobrany, je navrhnutý tak, aby sa predišlo ublíženiu cez deeskaláciu, odstrašenie a zastavenie násilia pomocou tela.

Ako príklad takéhoto správania si môžeme predstaviť asertívnu reč tela (vzpriamenosť, príp. ruky v upokojujúcej, a zároveň obrannej polohe. Takýto postoj nám pomáha vytvoriť a udržať si osobný priestor a dáva najavo, že máme v pláne situáciu upokojiť.

Taktiež je to východisková poloha na úder či ochranu tváre – keby niečo.

Asertivita v praxi

Tri kroky asertívnej komunikácie máme za sebou – aspoň teoreticky. Samozrejme, že nič nie je lepšie ako si ju aj precvičiť – začať môžete na jednom z našich kurzov alebo priamo medzi ľuďmi. V malých dávkach a tak, aby ste sa cítili bezpečne.

Zároveň však podotýkam, že to bude vyžadovať istú mieru sebazaprenia, disciplíny či občasnej bolesti ega (z mojej skúsenosti najmä pre cynicko-sarkastické typy), ale stojí to za to.

Asertivita nezaručuje na 100%, že vždy dosiahnete to čo chcete, alebo že budete kraľovať diplomacii. Je to však spôsob, akým najviac pomôžete sebe, a zároveň budete rešpektovať iných.