„Nikto nič neurobil, všetci len tak pozerali a tvárili sa, že tam nie sú.“ Toto je bežná skúsenosť ľudí, ktorí zažili obťažovanie či násilie a uvedomili si, že im na pomoc nikto neprišiel – a to aj napriek tomu, že sa v ich blízkosti nachádzali desiatky ľudí. Existuje však niekoľko efektívnych spôsobov, ako zakročiť pri obťažovaní – aj keď sa nechcete pustiť do priamej konfrontácie.
Prísť niekomu na pomoc v nepríjemnej či nebezpečnej situácii je veľkým znakom ľudskosti. Keď zasiahnete, môžete danej osobe pomôcť zmierniť psychické následky či traumu. Rovnako je váš zásah jasným vyjadrením nesúhlasu s násilím – na ulici, v práci, pri rodinnom stretnutí, v škole a v celej spoločnosti.
V prvom rade je však dôležité dbať o vlastnú bezpečnosť. Veľa ľudí má obavu, či sa pomoc neotočí proti nim a nestanú sa terčom násilia. Dobrou správou je, že existuje viacero spôsobov, ktorými môžete pomôcť – dokonca bez toho, aby ste sa priamo zapojili.
Pomôžte po incidente
Ak si netrúfate zasiahnuť počas konfliktu, môžete sa aspoň uistiť, či je ohrozená osoba v poriadku, či nemá zranenia, prípadne či je pri vedomí. Možno situáciu aj zvládla, ale je otrasená a chce spoločnosť, napiť sa, odprevadiť domov, niekomu zavolať.
Dôležité je nenútiť danú osobu robiť niečo, čo nechce, aj keď si o tom myslíte niečo iné. Týka sa to najmä oznámenia incidentu tretej strane, napríklad polícii alebo, ak ide o obťažovanie v práci, oddeleniu ľudských zdrojov (HR).
Užitočné frázy, ktoré môžete v takejto situácii použiť:
„Videla som, čo sa stalo. Potrebujete pomoc?“
„Ste v poriadku?“
„Máš môj obdiv, ako si to zvládla. Chceš si na chvíľu sadnúť a napiť sa?“
„Mám niekomu zavolať, aby po teba prišiel?“
„Ak to chceš oznámiť, môžem ísť s tebou. Máš moju podporu. Videla/počula som to.“
Delegujte
Nájdite pomoc u tretej strany. Môže to byť niekto, s kým práve ste alebo niekto s väčšou autoritou, či so schopnosťou pomôcť. Dobrým príkladom je napr. vodič(-ka) autobusu, ochranka, majiteľ(-ka) prevádzky, učiteľ(-ka),…
Ak sa rozhodnete niekoho požiadať o pomoc, popíšte situáciu čo najzrozumiteľnejšie – a rovnako aj spôsob, akým môžu pomôcť.
Políciu volajte len vtedy, ak vás o to požiadajú. Ak ide o partnerské násilie, príchod polície môže obeti viac uškodiť. Niektorí ľudia mohli mať zase v minulosti s políciou zlé skúsenosti a neveria, že by pomohla.
Zdokumentujte situáciu
Dokumentácia zahŕňa natáčanie videa, fotenie, zapisovanie. Toto sa dá aj z diaľky bez toho, aby ste sa aktívne zapojili do konfliktu. Pri dokumentácii platia nasledovné zásady:
• Dbajte na dodržanie bezpečnej vzdialenosti. Natáčanie z blízka zvyšuje šancu, že napätie sa bude stupňovať.
• Spýtajte sa zasiahnutej osoby, ako chce s materiálom naložiť.
• Za žiadnych okolností citlivé materiály nezdieľajte na sociálne siete bez súhlasu osoby, ktorá zažila násilie. Môže jej to ešte viac ublížiť.
Odvráťte pozornosť
Zmeňte tému, urobte rozruch, ktorý s konfliktom vôbec nesúvisí. Vaša pomoc ani nemusí vyzerať, ako že sa o niečo snažíte. Toto je chvíľa, kedy môžete zapojiť všetky vaše kreatívne bunky.
Ako to môže vyzerať?
• Začnite sa rozprávať s terčom obťažovania o niečom celkom inom, akoby agresor* neexistoval – stále ho však vnímajte a pozorujte. Môžete tiež zahrať, že je to kamarátka, ktorú ste už dlho nevideli a chcete s ňou ísť na kávu. Ste na párty? Super čas ísť s kamoškou na toaletu.
*agresorom sa myslí osoba na spektre násilia – niekto, kto obťažuje, má nepríjemné poznámky, ale nie je agresívny, až po niekoho očividne fyzicky a verbálne agresívneho (z rodiny, práce, neznámy človek)
• Spýtajte sa na cestu, čas alebo autobus.
• Pribehnite v panike, či nevideli vášho psíka, ktorého neviete nájsť.
• Počas konfliktu na väčšiu vzdialenosť môžete prerušiť vizuálny kontakt medzi agresorom a terčom tým, že sa postavíte medzi nich a môžete využiť niektorú z vyššie spomenutých taktík. V tomto prípade je reč o verbálnom konflikte, nie fyzickom alebo natoľko vyhrotenom, že pri ňom bezprostredne hrozí fyzický útok.
• „Náhodne” niečo rozlejte, rozbite, alebo zakričte (napr. „AU!“) – odvediete tak pozornosť.
Priamo zasiahnite
Niekedy môžete mať chuť postaviť sa obťažovaniu, neprávu alebo násiliu priamo.
Okrem vašej bezpečnosti je pred zásahom nutné zodpovedať si otázku, či daná osoba potrebuje alebo chce vašu pomoc. Možno má situáciu pod kontrolou a váš zásah nepotrebuje. Overíte si to jednoduchým: „Potrebujete pomoc? Poznáte ho/ju? Ste v poriadku? Čo sa deje, vyzeráte rozrušene.“ Ak vám nepovie nič, šanca je, že sa nachádza v šoku.
Komunikujte sebavedome, pokojne, krátko a jasne. Vyhnite sa dialógu, obviňovaniu, osobným verbálnym útokom a nadávkam či urážkam. Majú tendenciu situáciu zhoršiť – niečo, čomu ste chceli pôvodne zabrániť.
Ako to môže vyzerať?
„Povedala vám, že nechce. Nechajte ju.“
„Mami, Majka ti už povedala, že sa o tom nechce baviť. Rešpektuj to.“
„Chalani, prestaňte. Vidíte, že sa mu to nepáči. Poďme preč.“
„Toto nie je vtipné, prestaň si z neho robiť žarty.“
