Sebaobrane sa venuje už takmer 20 rokov. Keď ju prvýkrát prenasledovali, bola len tínedžerka. Táto skúsenosť ju motivovala začať s bojovými umeniami, no aj keď ich vedela 7, nestačilo to. Cítila, že potrebuje niečo viac.
Tasha Ina Church je členkou medzinárodnej siete inštruktoriek Empowerment sebaobrany. Žije na ostrove Maui (jeden z Havajských ostrovov), kde učí sebaobranu so zameraním na ženy a deti. Okrem toho sa venuje online vzdelávaniu a koučingu osobného rozvoja.
„Cesta k sebaobrane bola dlhá a náročná. Pôvodne som začala chodiť na bojové umenia, pretože som mala stalkera (stalking = nebezpečné prenasledovanie, pozn. aut.). Mala som 15, keď to začalo, on dvakrát toľko. Bol to kamarát môjho staršieho brata a celá moja rodina ho zbožňovala. Trvalo približne dva roky, kým som na to prišla a konfrontovala ho. Vymedzila som si pevné hranice, ale vedela som, že ak by na mňa fyzicky zaútočil, nemala by som šancu. Rozhodla som sa teda venovať sa bojovým umeniam. O tri roky neskôr som si však uvedomila, že to, čo sa učím, je v reálnom živote takmer nevyužiteľné – jednoducho by to nefungovalo.
Chcela som sa zamerať na niečo praktickejšie, čo by zodpovedalo reálnemu životu ženy – ženy, ktorá chodí von a stretáva sa s ľuďmi. Milujem salsu a práve salsa ma donútila zamyslieť sa nad využiteľnosťou mojich zručností z bojových umení. Raz, počas tanečného večera, mi niekto do drinku hodil drogu, ktorá ma omámila. Veľmi som sa bála. Celá tá situácia bola strašidelná.
Muž, ktorý ma zdrogoval mi vzal kľúče od auta a vybral sa so mnou k nemu domov. Cesta však dosť dlho trvala a droga pomaly začala strácať účinok. V jednom momente som bola dostatočne pri zmysloch, a tak som ho silno udrela a vzala kľúče od auta. Veľa si z toho nepamätám, pretože droga stále účinkovala. Moje spomienky sú dosť hmlisté. Pamätám si, že som niekde spadla zo schodov. Nakoniec som sa pozbierala a dopotácala sa k autu. Pomaly som sa odviezla domov. Predtým som však zavolala kamarátke, ktorá so mnou bola celý čas na telefóne – až kým som nezabuchla dvere domu.”
Tasha, podobne ako množstvo žien a ľudí zažívajúcich násilie, o svojej skúsenosti doteraz povedala len niekoľkým ľuďom. Na políciu tiež nešla. „Necítila som sa na to, aby som to išla oznámiť na políciu. Mala som 20 rokov, ten večer som si dala aj drink, v krvi by mi našli neznámu drogu a navyše, keďže som bola na salsa večierku, mala som oblečené atraktívne tanečné šaty. Bála som sa, že by ma obvinili z toho, čo sa mi stalo.”
Táto skúsenosť definovala nasledujúce roky Tashinho života, či už v osobnej sfére alebo pri tréningoch. Uvedomila si, že potrebuje viac, než dovtedy vedela. Bola presvedčená, že ak by mala iný tréning, mohla by zareagovať úplne inak. Začala teda trénovať tak, aby si bola istá, že bude techniky vedieť použiť, nech má oblečené čokoľvek. „S mojím sparing partnerom som sa rozhodla trénovať výlučne vo vysokých opätkoch a šatách. Pokiaľ tie techniky majú byť efektívne, musím ich predsa vedieť zvládnuť v oblečení, ktoré nosím – a tak sme ich hľadali. Bola to veľmi vtipná, no užitočná skúsenosť,” dodáva so smiechom.
V roku 2019 sa Tasha dozvedela o Empowerment sebaobrane. „Mala som veľké šťastie a dostala som sa na tréning v New Yorku, kde som mala príležitosť trénovať a učiť sa od najlepších žien na tomto svete, ako napríklad Arlene Limas,” (prvá zlatá medailistka za USA na 24. Olympijských hrách s bojovým umením Taekwondo a medzinárodná ikona športu 20. storočia).
Tasha pokračuje: „Čo sa mi na celej skúsenosti páčilo najviac, bol pocit bezpečia. Cítila som, že konečne nemusím byť pri tréningu ostražitá. Trénovala som s majsterkami sveta, a pritom som na sekundu nemala pocit menejcennosti. Toto je pri akomkoľvek tréningu veľmi dôležité. Väčšinou máme nejaké očakávania, neistoty, necítime úplný komfort a, najmä pokiaľ sú na tréningu muži, máme pocit, že si stále musíme dávať pozor. Zbytočne nám to berie energiu. Tu som nič také nemusela riešiť a bolo to veľmi príjemné.“
Okrem nových zážitkov sa Tasha o sebaobrane naučila veľa nových vecí, ktoré predtým nebrala do úvahy – a tak našla chýbajúcu časť skladačky, ktorú dlhý čas hľadala. Empowerment sebaobrana (ESD) je niečo, kde si každý, či už inštruktorka alebo študentka, nájde to, čo potrebuje. Pre Tashu bol tréning akýmsi ubezpečením, že veľa techník, ktoré učí, je skutočne efektívnych, dokonca aj kričanie “NIE, DOSŤ!”. ESD však okrem toho spája vyše 40 rokov výskumu, štatistík, a komunikačných štýlov do jedného programu. „Uvedomila som si, že určité vzorce správania som sa musela odučiť, a naopak, nové zase naučiť. Nič, čo som predtým poznala, vo mne nezarezonovalo tak, ako ESD. ESD je veľmi potrebné.”
Podľa Tashi je na Maui o sebaobranu veľký záujem, a v ostatnom období vystupuje do popredia najmä sebaobrana pre ženy. Avšak prístup inštruktorov, ktorí sú v drvivej väčšine muži, je veľmi zlváštny. „Blízko môjho štúdia sa nachádza jeden jiu-jitsu klub, ktorého tréner sa mi snaží robiť napriek. Vždy, keď oznámim platený kurz pre ženy, do pár dní sa objavia plagáty, že ponúkajú hodinu pre ženy zdarma. A to napriek tomu, že ich inštruktor bol dvakrát prichytený, ako si v miestnom obchode natáča cudzie ženy. Je to nechutné,” konštatuje Tasha.
„Veľa inštruktorov sebaobrany chce ohúriť svojimi dlhoročnými skúsenosťami – čo je prirodzené. Ale roky praxe sú len jedna vec. Pre mňa je dôležitý dôvod, pre ktorý človek sebaobranu učí a aký má za sebou príbeh. Je to niekto, kto prežil útok či znásilnenie, musel každý deň čeliť traume, vysporiadať sa s ňou, aby prišiel späť medzi ostatných a učil? Je to niekto, kto má blízku osobu, ktorá si tým prešla a preto učí? Motivácia je dôležitejšia ako 30 rokov bojových umení, pretože tie vás nepripravia na traumu ani na emócie, ktoré s ňou súvisia,” uzatvára Tasha
V druhej časti rozhovoru sa dozviete o tom, ako Tasha prežívala stalking, kto boli jej prenasledovatelia a ako sa s touto skúsenosťou vysporiadala. Ak vás zaujíma, ako si vybrať správny kurz sebaobrany pre vás, prečítajte si náš článok: Ako si vybrať dobrý kurz sebaobrany a na čo si dávať pozor
