Jeden kop, kopanec, „kopačka na prsa“, kopanec do rozkroku – a problém je vyriešený. Je to skutočne tak? Na problematiku a efektivitu kopov majú rôzne prístupy k sebaobrane a rôzne školy rozdielne názory. S kopmi sa totiž spájajú mnohé výhody, riziká, ale aj (novovzniknuté) mýty.
V článku sa dočítate:
Aký význam majú kopy v sebaobrane?
Ak sa na problematiku kopov pozrieme z pohľadu systému sebaobrany Krav Maga, kopy sa využívajú na udržiavanie si vzdialenosti od agresora a kvôli ich ničivejšej sile. Vieme nimi totiž spravidla vygenerovať väčšiu silu než rukami – úder vs. kopnutie do brucha či medzi nohy.
Existujú však isté „ALE“.
Prvým sú Murphyho zákony, ktoré pri sebaobrane jednoducho platia. Existuje totiž pravdepodobnosť, že aj pri dobre nacvičenom kope stratíte stabilitu, prípadne sa vám šmykne stojná noha a spadnete. Toto riziko je najväčšie pri snahe vykopnúť agresorovi na hlavu, či hrudník. Pri kopoch od pása nižšie je však minimálne.
Čo sa týka kopov do väčšej výšky, treba pripomenúť, že málokto z nás má kedykoľvek takú dobrú flexibilitu, alebo je na takéto kopy vhodne oblečený.
Nad kopmi či údermi nemôžeme premýšľať ako o jedinej a stopercentnej technike na zastavenie agresívnej osoby. Mali by sme brať do úvahy všetky spôsoby ich využitia – vytvorenie vzdialenosti, zranenie, rozptýlenie (na vytvorenie lepšej situácie alebo pozície) alebo zastavenie agresora.
Druhy kopov v sebaobrane
Aké kopy teda poznáme a vieme účinne využiť v sebaobrane? Môžeme ich rozdeliť na priame, kruhové a vertikálne.
Priame kopy majú nielen deštrukčné schopnosti, ale udržiavame nimi agresora vo vzdialenosti, kde nemá na nás priamy dosah (rukami). Medzi ne patria side-kicky, push-kicky, back-kicky, prípadne side/backkicky z otočky.
Kruhové kopy opisujú väčšinou dráhu oblúka a sú známe predovšetkým z bojových športov ako kickbox alebo thajský box. Kopú sa na lýtka, stehná, rebrá, hlavu. V rámci sebaobrany by však mali byť preferované likvidačné ciele, ako napr. patella (jabĺčko). Vo všeobecnosti by som však do sebaobrany kruhové kopy neodporúčal. Pokiaľ ich však má niekto dostatočne „nadrilované“, môže ich použiť.
Zvlášť kategóriu by som dal pre, v sebaobrane veľmi populárne, vertikálne kopy (konkrétne smerom hore). Patrí tam regular front-kick (kop dopredu) a kop kolenom.
Kopať do rozkroku sa neučte, pretože...
Jedným z argumentov proti kopom je intoxikácia agresívnej osoby alkoholom alebo drogami, kvôli ktorej osoba necíti bolesť. Je pravda, že človek pod vplyvom drog bude mať pravdepodobne zvýšený prah bolesti, no proti niekomu takému je akákoľvek fyzická technika málo účinná.
A teraz úprimne. Predstava, že agresorom je pravdepodobne osoba pod vplyvom drog je nešťastne stereotypná a nezodpovedá realite. Spomeňme si na fyzické násilie v partnerských či rodinných vzťahoch, v škole či na verejnosti (napríklad v reštaurácii). Hoci alkohol a drogy oslabujú schopnosti myslenia aj vnímania bolesti, násilie ľudia páchajú aj v triezvom, bdelom stave pri stopercentnom vedomí.
Ďalším novovzniknutým argumentom, prečo nekopať do rozkroku je, že agresor si ho bude chrániť. Má však jeden nedostatok, ktorým je pozornosť agresora.
Napadnutiu väčšinou predchádza verbálny konflikt, testovanie napadnutej osoby, postupné približovanie sa, zastrašovanie, manipulácia. Pri týchto aktivitách je človek zameraný na hlavu, resp. vrchnú časť tela – obzvlášť, ak neočakáva, že sa druhá strana bude brániť (najmä fyzicky).
Práve z dôvodu, že agresor/*ka si primárne vyberá za cieľ niekoho, nad kým cíti psychickú alebo fyzickú prevahu, nemá potrebu si od začiatku chrániť všetky časti tela.
Často zaznieva aj argument, že „agresor je pripravený na kop medzi nohy, lebo sa to učí v rámci sebaobrany – a teda je to všeobecne známe.“ Ak by toto platilo, tak si bude kryť aj oči a nosiť okuliare, lebo sebaobrana tiež učí útok na oči; bude mať ruky v kryte, keby mal náhodou dostať úder na tvár a podobne.
Na záver by som spomenul jednu vec, ktorú si mnoho ľudí v rámci sebaobrany neuvedomuje. V rámci dynamiky (fyzického) konfliktu sa môže situácia meniť behom okamihu.
Nemusíte sa trafiť kam chcete.
Možno sa trafíte, no nie dostatočnou razanciou.
Možno má ten kop alebo úder dostatočnú razanciu, ale agresorovi to z nejakého dôvodu dostatočne neublížilo.
Presne z týchto dôvodov sa nemožno spoliehať na jeden zázračný úder alebo jeden dokonalý kop (napr. medzi nohy).
Netreba zabudnúť na to, čo pripomíname azda v každom článku venujúcom sa fyzickej sebaobrane. Hoci existujú technicky jednoduchšie aj ťažšie údery/kopy, čím viac ich trénujete (vrátane tréningu pod stresom), tým efektívnejšie budú. To však neznamená, že nemá zmysel ich robiť, keď ich necvičíte desať rokov.
Ideálne je poznať čo najviac možností, ktoré viete v danej situácii využiť a mať dostatočnú vôľu sa (u)brániť.
