Obeť alebo preživšia? Ako hovoriť o ľuďoch, ktorí zažili násilie?

Schopnosť správne pomenovať osoby, veci a javy je základom ľudskej komunikácie. Obzvlášť to platí pri tak citlivej téme, akou je násilie. Azda každý pozná slovo „obeť“ a vie si pod ním niečo predstaviť – pravdepodobne osobu, ktorej bolo nejakým spôsobom ublížené. Prečo sa teda začali používať pojmy „preživší/-a“ alebo „osoba zažívajúca násilie“?

Obeť

„Povedali mi, že som preživšia – nie obeť. Čo je ale zlé na tom byť obeťou?“ Takto začína svoj článok o dileme v názvosloví Kate Harding, známa autorka diel zaoberajúcich sa problematikou násilia na ženách – a obeť znásilnenia v mladom veku.

Pojem obeť sa v kontexte (sexuálneho) násilia všeobecne používa na označenie osoby, ktorej niekto ublížil, spôsobil jej ujmu na zdraví (fyzickom či psychickom). Náš právny systém, konkrétne zákon č. 274/2012 Z. z. o obetiach trestných činov definuje obeť ako „fyzickú osobu, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody.“

Harding (a nie je v tom sama) si vybrala pojem obeť z jednoduchého dôvodu – zatiaľ, čo vníma znásilnenie ako silné porušenie telesnej integrity a dominanciu nad iným človekom pomocou fyzickej sily, osobne nevidí dôvod porovnávať prežitie tejto svojej jednorazovej skúsenosti s aktom, ktorý zahŕňa napríklad pokus o usmrtenie alebo dlhodobé násilie, pri ktorých jej slovo „preživšia“ dáva väčší zmysel. S takým argumentom sa dá do istej miery súhlasiť, no je dôležité uvedomiť si, že každý traumu prekonáva inak.

Odporcovia a odporkyne slova obeť argumentujú tým, že má toto slovo tendenciu zobrazovať poškodenú osobu ako pasívnu alebo podriadenú nielen počas udalosti ako takej, ale aj celkovo počas vysporadúvania sa s traumou. Tvrdia, že toto pomenovanie dáva osobe nálepku, ktorá je spájaná s tým najhorším momentom jej života a zmenšuje jej snahu pohnúť sa v živote ďalej alebo uznať jej celkovú odolnosť. Vzhľadom na tendenciu ľudí (vrátane príslušníkov polície, psychológov, lekárov, kolíznych pracovníkov a pod.) obviňovať obete násilia sa zdá logická aj táto úvaha.

Ďalším dôvodom, prečo slovo obeť zanecháva zvláštny pocit je, že sa stretávame s ľuďmi, ktorí ako svoju životnú filozofiu využívajú tzv. stavanie sa do role obete. Tvrdia, že celý svet im krivdí a oni/ony v podstate za nič nemôžu a odmietajú tak prebrať zodpovednosť za akýkoľvek aspekt života. Toto ale nie sú obete násilia a nemali by sme si to spájať.

Byť obeťou násilia, znásilnenia alebo iného trestného činu neznamená slabosť, neschopnosť sa brániť, zodpovednosť alebo spoluúčasť za skutok. Znamená to, že v danom momente mal niekto iný väčšiu silu, ktorú zneužil – a mal by byť za to potrestaný.

Preživší, preživšia

Kľúčová skutočnosť pri chápaní rozdielu medzi „preživšou“ a „obeťou“ je tá, že pri násilnom čine nejde len o ten daný moment, ale aj o celý sled udalostí, ktoré nasledujú. Aspoň pre osobu, ktorá ho zažila. Keď si vezmeme znásilnenie ako príklad, poškodená osoba sa ďalšie ráno nezobudí s rovnakým pocitom, ako ráno predtým. Prežila traumatizujúcu udalosť, ktorá okrem jej tela ovplyvnila aj jej psychiku.

Predstavte si, že tá osoba má fyzické poranenia, absolvuje vyšetrenia u doktorov (ktorých prístup je nie vždy citlivý), výpovede na polícii (retraumatizácia), prípadne na súde (opäť retraumatizácia), musí riešiť prípadné tehotenstvo alebo pohlavné choroby vyplývajúce zo znásilnenia a zväzuje ju post-traumatická stresová porucha.

Predstavte si, že násilník skutok popiera, okolie jej výpoveď spochybňuje a ona má napriek tomu všetkému pokračovať vo svojom každodennom živote. Presne táto schopnosť nazbierať všetku silu a odhodlanie, postaviť sa svetu, spraviť všetko pre to, aby mohla znovu žiť kvalitný život, veriť ľuďom a cítiť sa dobre vo svojom tele je stelesnením slova „preživšia/preživší“.

Zjednodušene sa dá povedať, že pojem preživší opisuje osobu, ktorá prešla alebo prechádza procesom zotavenia sa po všetkých stránkach a vyrovnania sa s udalosťou. Dalo by sa povedať, že Kate Harding je preživšia? Určite. Ona, ako mnohí ďalší, si toto „označenie“ však nevybrala.

Osoba zažívajúca násilie

Osoba zažívajúca násilie je pojem čím ďalej, tým viac využívaný najmä v akademických kruhoch a v profesiách pracujúcich s obeťami/preživšími. Toto názvoslovie sa odvíja od uznania, že násilie, ktoré je na niekom vykonané, danú osobu nedefinuje, ale je jej súčasťou. Preto sú označovacie pojmy ako obeť alebo preživší/-a nevhodné a neschopné obsiahnuť identitu každého takého človeka.

Najlepšie, čo môžeme spraviť, keď v súkromí hovoríme s osobou, ktorá zažila násilie, je spýtať sa, ako ONA chce, aby sa o nej hovorilo. Možno nebude chcieť, aby sa hovorilo vôbec – aj to musíme rešpektovať.