Pre mnohých obyčajná sobota, pre skupinu jedinečných mladých ľudí z Kopaníc začiatok nového dobrodružstva. Takto sa dá opísať kurz sebaobrany pre deti ZA SEBA kid, ktorý sa uskutočnil prvýkrát v tomto roku v Starej Turej v spolupráci s OZ Ó Turá.
Sebaobrana pre deti
Tento kurz je navrhnutý tak, aby sa deti naučili vnímať a pracovať s dôležitou a neľahkou témou násilia a obťažovania formou zábavných aktivít, diskusií a príbehov. Tie majú za úlohu pomôcť im bezpečnejšie riešiť situácie s rovesníkmi, rodinou, cudzími ľuďmi, spolužiakmi či všetkými na internete.
Musím konštatovať, že o zábavu nebola núdza a najväčší úspech mali opäť naše milované nudle, ktorých multifunkčnosť sa potvrdzuje s každým kurzom. Rovnako dôležitá bola aj diskusia, ktorej sme sa venovali hlavne pri aktivite na vnímanie hraníc a identifikácii bezpečných a (potenciálne nebezpečných) situácií.
Jedným z pozitívnych zážitkov bola otvorenosť detí sa porozprávať celkom o všetkom, a napriek vlastným názorom či skúsenostiam rešpektovať hranice a myšlienky spolužiakov. Veľakrát bolo počuť: „Áno, to sa stalo aj mne,” alebo „Nó, to poznám,” čím si žiaci uvedomili, že nie sú sami a ich skúsenosti sú v mnohom podobné, aj keď riešenie zvládol každý po svojom. A tak je to správne. Sebaobrana je totiž veľmi individuálna a pre každého jedinečná.
Veľmi ma tiež teší odvaha, s akou sa všetci pustili do každej aktivity, vrátane fyzických techník či hlasových cvičení. Nebolo počuť pochybnosti, znevažovanie vlastných schopností a sily, či klasické „to sa nedá, to nezvládnem”. Napriek tomu, že základnou filozofiou kurzov je možnosť voľby, resp. ak nechcem či nemôžem, aktivitu nerobím, sa každé jedno dievča a každý chlapec vrhli na trénovanie s plným nasadením. Spomínam to preto, lebo pri dospelých ženách sa často stretávam s frázami typu: „toto ja nedám”, „neviem udrieť ani keby som chcela”, „ja mám kričať?”. No stačí pár minút a aj tieto neisté ženy sa menia na sebavedomejšie a objavujú svoju silu v každom zmysle slova.
Štvorhodinový kurz sme zakončili myslením na to, čo nás robí silnými a šťastnými. Práve toto sú veci, na ktoré sa učíme sústrediť v náročných situáciách.
Nebudú sa deti viac báť?
S otázkou, či sa deti po kurze nebudú viac báť, sa my, inštruktori, stretávame pomerne často. Na jednej strane rozumiem rodičovi, ktorý sa snaží svoje dieťa chrániť, no na druhej strane si treba uvedomiť, že svet odolný voči nebezpečenstvu a násiliu sa nám zatiaľ nepodarilo vybudovať. Myslieť si, že deti sa s násilím nestretávajú, či už osobne, prostredníctvom kamarátov, televízie, médií, literatúry alebo hudby, a zatvárať pred tým oči, je nebezpečné. Hlavne pre ne samé. Na hodine som počula viacero príbehov z úst mojich žiakov, pri ktorých aj mne ako dospelej žene prebehol mráz po chrbte. Často opakovanou témou u detí je nielen šikana či sledovanie, ale aj nepríjemné dotyky a nemiestne správanie učiteliek.
Pozitívnou správou však je, že títo študenti, ktorí sa s nadšením púšťali aj do zložitých konfrontácií objavili svoju silu, stali sa súčasťou podpornej skupiny a naučili sa brániť seba a ľudí v núdzi.
Slovíčko na záver? “Kedy zase prídeš?” je najlepší feedback, aký môžem dostať.
