„Záhadná dodávka mala kradnúť deti“ alebo „Čierna dodávka láka deti na juhu Slovenska“, aj takéto titulky ste si už mnohí prečítali. Sú však biele dodávky tou najväčšou hrozbou pre naše deti?
Nebezpečenstvo v parkoch, pri školách či na ulici rozhodne nie je o zlých ujoch, škaredých tetách, či bielych dodávkach. Prinajmenšom to nemôže byť jediné, čo o rizikových situáciách deťom povieme.
Ako sa zachová vaše dieťa?
Premýšľali ste niekedy o tom, ako by sa vaše dieťa zachovalo v prípade, že ho pred školou osloví cudzia osoba s presvedčivým príbehom? O tom, ako meškáte z práce a požiadali ste ju odviezť dieťa na miesto určenia? Vie vaše dieťa správne reagovať alebo bude cudziu osobu ticho nasledovať, prípadne jej ešte vysvetlí kde bývate?
Ak je niečo, čo predátor skutočne ovláda na jednotku, je rozprávanie príbehov či aktívne využívanie svojej predstavivosti. A práve deti prvého stupňa základnej školy sú tou najcitlivejšou skupinou. Ešte stále sú dostatočne naivné, ľahko sa zamotajú v porozprávanom príbehu a stratia tak ostražitosť či správny úsudok. Danej osobe nemajú problém podať ruku či porozprávať o tom, aký mali deň. Viete na sto percent povedať, že vaše dieťa nie?
Súčasťou našich kurzov pre deti v rámci projektu Postav sa za seba je niekedy aj malé testovanie či a za akých podmienok vedia deti správne reagovať. A áno, aj deti, ktoré prejdú kurzami a lekciami o bezpečnosti niekedy v strese nasledujú kohokoľvek, kto je k ním dostatočne milý a porozpráva pútavý príbeh.
Nastavte si bezpečnostný protokol
Ako sa na túto tému s dieťaťom porozprávať a ako nájsť vnútorný pokoj? Jednou z možností je vytvorenie bezpečnostného protokolu medzi vami a vašimi deťmi. Áno, presne takého, aký často využívajú bezpečnostné zložky po celom svete. Naučte deti tajné testovacie heslo a správnu odpoveď naň. Ako by to malo vyzerať? Predstavte si situáciu, že cudzia žena osloví vaše dieťa pred školou:
„Som kolegyňa tvojej maminy, mešká z práce a požiadala ma, aby som ťa za ňou zobrala.“
Dieťa by v každej situácii, keď je oslovené osobou, ktorú nepozná, malo reagovať testovacím heslom.
Napríklad: „Môžeme ísť najprv na zmrzku?“
Pokiaľ ste danú osobu naozaj poslali vy, bude poznať aj správnu odpoveď.
Napríklad: „Nie, zmrzka sa presťahovala do Zvolena“.
Odpoveď na heslo by mala byť samozrejme vždy nepredvídateľná veta. Dieťaťu a sebe tak dodáte istotu, že sa môže spoľahnúť samo na seba a v prípade potreby ostať vždy v bezpečí.
